Pomýlená doba 2

09.02.2015 17:52

Cŕŕŕn, cŕŕŕn. Pozerám na mobil a rozhorčený ho hádžem o stenu. Ďalší deň predomnou...

 

Tak som opäť vstal aj dnes s tou mojou "pretvárkou" a s rozbitou nokiou. Ešte som len otvoril dvere a už ma prefackala vôňa raňajok a hneď po tom aj mamka. Vraj prečo som došiel včera domov taký rozbitý. Tak nasucho asi nebudem keď mal kamarát oslavu, no nie? Aspoň tie raňajky si raz nemusím robiť sám. Žeriem ako vodca smečky vlkov - ako prvý a mega sústa. Zuby si neumyjem. Ani vlci si ich neumývajú. Beriem klúče od svojho Opla, necham sa umyť svojím psom, ktorý sa so mnou smutne lúči akoby ma videl naposledy, a odchádzam. Vo výťahu mi suseda povie už asi tisíci krát tento mesiac ako strašne som vyrástol. Čudujem sa jej, že nevie názov mojej školy už aj odzadu a po španielsky, keďže na to sa ma pýta pokaždé, keď ma vidí. Vedľa nej jej syn, ktorý je odo mňa o rok mladší. Z vačku mu trčia cigarety, na krku reťaz taká hrubá, že aj moja reťaz od bicykla môže ísť do riti, tiahne z nich oboch alkohol. Hmmm zaujímavé piť už o 7:34 ráno.

Aby toho nebolo málo, vypočujem si ešte rady do života od môjho ďalšieho premúdrelého suseda, ktorého stretnem v bráne a utekám k autu. Snehu na ňom toľko, že by sa tam dala otvoriť zjazdovka. Škrabkám to ako najväčšia socka s malou plastovou škrabkou z Tesca 20 minút. Za 5 minút zatvárajú školu. Žeby sme skúsili "Need For Speed Bratislava drift?" Štartujem. Motor pradie ako mača, len ten závej za mnou nechce akosi uhnúť. 90 koní a 1.4 motor je síce fajn, ale na "kalamitu" v BA to asi nestačí. Síce napadlo len 5 cm snehu, ale odhŕňač prečo ne? Prečo to rovno všetko neodhrnie na mňa? Z 5cm som zrazu v 50cm záveji. Ešteže mám aj ochotných susedov. Pomohli mi odtiaľ sa vyhrabať. Cesty sú tak "kvalitne" odhrabané, že sa z tej kvality šmýkam ešte dobrých 10 metrov po zabrzdení. Hlavná vec, že Poliaci tú soľ trepú do potravín, ale žeby sa to nasypalo na cesty, to nééé, to nehrozí.

Po "dolyžovaní" sa s mojím autom som konečne zabrzdil niekde v strede križovatky, odkiaľ to rýchlo stáčam a chytám drifty. Pozerám na čas. 8:02. Dobre, zas budem meškať. Tak Tokio drift je za mňou a konečne parkujem pred školou. Nejaká pipka ma ešte stihne zbuzerovať, že som ju skoro prešiel a utekám ku bráne od školy. No to je úžasné. Brána zamknutá...

Takto nebudem meškať 5 minút na hodinu, ale rovno 15. Kým si vymením ešte moje premočené topánky, tričko, trencle a v podstate všetko, pretože sa na mňa stihla ešte zosypať celá snehová nádielka zo školskej strechy, to ešte potrvá celú večnosť. "Tak pani profesorka, už som sa vrátil z tej mojej výpravy na Sibír." Sadám si na miesto a teším sa zo zápisu za to, že meškám. Aspoň moja šikovná maminka na mňa myslela. I keď tá zelená šunka je proste top! Pod oknami máme hotové smetisko a veruže tam pridávam aj ja svoj polozhnitý rožok. Hmmm nádhera. Čerešnička na torte, alebo lepšie povedané - ďalšia extrémne (ne)chutná vec na tej kope hnoja.

Obarený, zničený a unavený si pokladám moju obrovskú hlavu na lavicu. V tom mi zvoní moja polorozpadnutá Nokia. "Maminka." Uf teraz naozaj nemám náladu na pucovanie žalúdku. S nechuťou idem zdvihnúť. Vraj sa mám ísť vypýtať domov od triednej a ísť k doktorke. Takúto pozitívnu správu som od mojej mamky rozhodne nečakal! Taška už aj letí cez okno (doslova) a za ňou aj ja. Utekám k autu a odchádzam k doktorke. Nie preto, že by bola nejaká extra pekná, ale preto že sa môžem uliať zo školy. Stará 70 ročná korytnačka veru nie je pastva pre oči. Zas je tých "bielych hoven" nakydaných na mojom aute toľko, že ma aj prechádza chuť ísť niekam. Po odhrnutí, 20-minútovom bohovaní a sťažovaní sa na život, konečne sadám do auta a odchádzam. Na pohotovosti je jeden uchrchlaný človek za druhým a na zemi jedna asi 50 ročná pani v kŕčoch. Metá sa tam ako tuleň a nikto jej nechce pomôcť. Očividne sa jej stav stále zhoršuje. Bledne, vyzerá akoby umierala. Pomoc jej príde až vtedy, keď pomaly umrela a keď sa nebodaj na nich pozriem, tak ma idú prebodnúť pohľadom. Nuž kým som sa dostal na radu, prešlo zopár storočí. Dobre no, 3 hodiny a 37 minút presne.

Uf. Už odmalička nemám rád "komárikov a včeličky." Nenávidím očkovania a odbery krvi. I keď dnes mi bolo dosť divné, že mi mamka povedala aby som nič nejedol iba pil. Už aj viem prečo. Človeku ako ja, ktorému mrzne krv v žilách už aj vtedy keď len zbadá ihlu, je naozaj ťažké krv odobrať. A šmátra sa mi tam tou ihlou v ruke, točí, pchá hlbšie. Keď konečne narazila na krvnú žilu, vytieklo pár kvapiek krvi a trvalo ďalších 10 minút kým sa naplnili všetky 3 ampulky. Maminka mi voľakedy za toto kúpila kinderko alebo Fornetti. Teraz som za to dostal akurát vyhubované od doktorky, že som tlstý a pod mojim tukom vraj nie sú vidieť žily. Vždy lepšie, ako vyzerať jak stará zosušená korytnačka. Pri návrate domov vidím policajtov priamo predo mnou. Je paradoxom, že kontrolujem všetko na mojom aute či svieti, funguje, neodpadáva a nehrdzavie, nekysne. Pri policajtoch by som mal skôr cítiť bezpečnosť, no nie? A nie sa obávať o to, čo som urobil zle respektíve to, čo som neurobil.

Domov som došiel presne o 13:20. Zajtra ma čaká niekoľko písomiek, tak sa idem radšej učiť, alebo sa aspoň tváriť že sa učím. Popritom vyvenčím psa, utriem a umyjem riady, povysávam pavučiny, vytepujem, vymalujem, prerobím byt a ani sa nenazdám, zrazu je osem hodín večer. Zničený po ťažkom dni idem konečne spať. Hudba od susedy hučí tak, akoby tam bola minimálne swingers párty, alebo projekt X, čo je vo svojej podstate skoro to isté. Nado mnou sa sype omietka z večného večerného trtkania mojich mladých susedov. To že mi do okien svieti kasíno, to už nerieším. Na to som si zvykol. Ako obvykle...zaspávam niečo tesne pred polnocou. Ach jaj.

 

Dúfam, že ste sa pobavili. :) Vyjadrite svoj názor nižšie ako sa Vám môj text ľúbil. Kludne sa nebojte aj kritizovať. :)